ZRKADLENIE

Je leto. Dozrieva rôzne ovocie. Momentálne aj marhule. Od sestry som dostala na koláč, no rozhodla som sa ináč. Najprv som mala v pláne urobiť marhuľové knedlíky zo zemiakového cesta, ale potom som vyskúšala z kysnutého cesta. Chutili výborne.

Zobraziť celý album

Len niekoľko dní pred očakávanou sériou koncertov v Londýne, ktorá sa mala začať 13. júla, obletela svet nečakaná správa.

The “King of Pop” Michael Jackson died today at the UCLA Medical Center after suffering cardiac arrest. He was 50 years old.

Michael Jackson zomrel. Priznám sa, aj mojím telom prebehla v prvom momente triaška. 50-ročný, veď to je ešte mladý človek. Takéto niečo som nečakala, aj keď sa pred časom v tlači objavili správy o tom, že Michael má rakovinu kože. No toto nebola príčina jeho smrti. Zomrel na zlyhanie srdca. Predávkoval sa vraj liekmi. Presná príčina nie je dodnes objasnená.

Prečo dopadol tak, ako dopadol? Nemal pri sebe nikoho blízkeho, kto by mu povedal, že veci, ktoré robí so svojou tvárou a telom sú nesprávne? Iste sú dôvody jeho správania v jeho ranom veku. Vtedy už ako dieťa fungoval v rodinnej formácii The Jackson 5. Otec bol na neho veľmi tvrdý. Michael vlastne nezažil detstvo.

Bol kontroverzná osobnosť. Človek, ktorý spájal, ale aj rozdeľoval ľudí. Jeho skladby rad-radom dobíjali hitparády, ovplyvňovali hudbu na celom svete. Tanec bol jedinečný – napodobňoval ho celý svet, jeho módu – klobúk a biele ponožky opäť nosil celý svet. Bol jedinečný. Stal sa legendou, kráľom popu dávno predtým, ako jeho život opriadli škandály. Bojoval proti rasizmu, za čistý svet, no najviac urobil pre hudbu. Bohužiaľ, vo svojej päťdesiatke bol troska. Telesná aj duševná. Bol ňou následkom nadmerného užívania liekov a drog.

Thriller – bol jeho  najúspešnejší album. Za predaj 109 miliónov albumov bol zapísaný v Guinnessovej knihe rekordov. Mal viac ako 700 rôznych ocenení. Odhliadnuc od toho, ako vyzeral, aký bol jeho súkromný život, bol skvelým hudobníkom a tanečníkom. Patrí mu jedno z najčestnejších miest na hudobnom nebi.

Za prísnych bezpečnostných opatrení sa pohreb konal v LA  na štadióne Staples Centre. Verejnej pietnej spomienky sa zúčastnilo množstvo známych osobností. Prvá rozlúčková reč  patrila Diane Ross, ktorá bola jeho priateľkou. Ona sama nenašla silu, aby sa osobne zúčastnila rozlúčky, jej rozlúčková reč bola iba prečítaná. Rodina sa s ním rozlúčila pred touto pietnou slávnosťou na súkromnej rozlúčke na cintoríne Forest Lawn.

K nedeľnej pohode

prijmite odo mňa kytičku

lesných jahôd.

Zároveň Vám želám úspešný začiatok

nového týždňa!

Pri príležitosti Dňa objatí som sľúbila, že vám nezabudnem pripomenúť Deň bozkov. Ten deň je zajtra, 6. júla. Kto bol ten, kto takýto deň zaradil do kalendára? Nech to bol ktokoľvek, urobil správnu vec. Veď bozkávanie je jav starý ako sám svet, aj keď sa počas vývoja ľudstva postupne vyvíjal.

Čo je to vlastne bozk? Je to fyzický kontakt s osobou, pomocou neho vyjadrujeme určitú náklonnosť k bozkávanej osobe. Bozkávanie zahŕňa nielen pery, ale celé telo a myseľ, a ak je ten pravý, tak aj dušu. Je to proces, nie akt. Bozkávanie je jeden z najintímnejších a najindividuálnejších prejavov. Niekedy bozk musíme uštedriť aj celkom neznámemu človeku, napríklad pri zoznamovaní, čo nám niekedy nemusí byť vôbec príjemné.

Dodnes sa vedú polemiky o tom, či rozdelenie bozkov na rôzne kategórie, ako priateľský bozk, bozk vášnivý alebo milenecký, čiže francúzsky (ktorý sa do dejín zapísal až neskôr), vzniklo v Ríme alebo Grécku. Ale to nemení nič na tom, že bozk má okrem vzrušenia, aj schopnosť liečiť. Pri bozkávaní sa s niekým, koho skutočne milujeme, telo vylučuje  endorfíny, ktoré spôsobujú ľahkú eufóriu. Lekári preto odporúčajú na bolesť akéhokoľvek druhu terapiu bozkom. Snáď nikomu netreba dokazovať, že pri pusinkovaní sa zrýchli činnosť srdca a tým aj krvný obeh. To je síce pozitívne, ale pri strete dvoch jazykov sa vymení aj množstvo baktérií. Ak z toho máte zimomriavky,  nemusíte, vedci sú totiž presvedčení, že práve tým sa zoceľuje náš imunitný systém. Na základe mnohých výskumov bolo zistené, že ľudia, ktorí svojich partnerov bozkávajú každé ráno, bývajú menej často chorí. Tí, čo často bozkajú svojich milovaných, majú tiež menej autonehôd, zarábajú o 20-30 percent viac a žijú minimálne o päť rokov dlhšie. No neoplatí sa z bozkávania urobiť každodenný rituál?

Spôsob bozku medzi partnermi vraví veľa o vzťahu a citoch, aké váš partner k vám prechováva. Zlý bozk, povrchný bozk, alebo úplná absencia bozkov sú indikátormi problémov vo vzťahu. Slová klamú, bozky nie. Bozk, ako jedinečný prejav priateľstva, lásky a spolupatričnosti,však môže vyvolať aj nekonečné pocity smútku a opustenosti. Hlavne vtedy, ak ho nemáte komu dať a ešte viac, ak ho ani nemáte od koho prijať. A nie je to jav zriedkavý. Je medzi nami dosť opustených ľudí, ktorí túžia po bozku svojich blízkych, ktorí na nich akosi pozabudli, ešte stále je medzi nami dosť jedincov, ktorí sú sami a túžia aspoň po maličkom prejave náklonnosti, aspoň po letmom bozku z ruky. Nešetrite preto  bozkami. Rozdávajte ich vždy a všade, kde si myslíte, že patria.

Vzdušný bozk posielam aj ja všetkým vám.

Budem sa tešiť, keď ho dostanem aj ja od vás.

Zobraziť celý album

  Dnes ráno. Bolo presne 5,45 hodín cyperského času, keď naše lietadlo spoločnosti SkyEurope po dvojhodinovom meškaní opustilo letiskovú dráhu a vznieslo sa do vzduchu. Za nami zostalo krásne more sfarbené vychádzajúcim slnkom do zlato-oranžova a pod nami sa stále zmenšovali cyperské mestá a dediny. Počas dvojhodinového letu do Viedne som niekoľkokrát  plytko zadriemala a pred očami sa mi odvíjal môj 10-dňový pobyt na  tomto ostrove slnka.

Videla som, ako som sa v  piatok 19. júna. v podvečerných hodinách  v dostatočnom predstihu autobusom odviezla na viedenské letisko a tam som trpezlivo do 23. hodiny čakala na prílet nášho lietadla. Už cestou do Viedne z hrozivo tmavej oblohy neveštilo nič dobré. Asi  o deviatej začal prudký lejak a ten trval dosť dlho na to, aby z letiskovej plochy zostalo jedno jazero. Po vystúpení z letiskového autobusu nám nezostalo nič iné, len pekne vkročiť do vody a rozbehnúť sa v tom lejaku do lietadla. Ten kúsok stačil na to, aby som mala úplne  premočené topánky. V klimatizovanom lietadle ma celou cestou oziabali nohy a nevedela som sa dočkať, kedy vystúpim na letisku v Larnake. Tu nás  aj napriek pokročilej nočnej hodine ovial horúci vzduch a moje zamrznuté nohy sa mohli konečne zohriať. Z letiska ma odviezol sesternicin zať, ktorý bol aj so svojou mladou manželkou – dcérou mojej sesternice – mojim hostiteľom. Bola som zvedavá na ich nové bývanie, kam sa presťahovali len niekoľko týždňov pred mojím príchodom. Obhliadka domu sa konala hneď po zobudení,pretože som si chvíľu pospala po nočnom lete. Aj napriek tomu, že bola sobota,  môj hostiteľ bol v práci a neskoré voľné popoludnie využili s manželkou na nákupy v neďalekej Nikózii. Na takéto aktivity im počas pracovného týždňa nezostáva vôbec čas. Nás zaviezli na pláž neďaleko letiska a vyzdvihli nás až v podvečer, keď sa vrátili z nákupov.
V nedeľu sme mali spoločný program – vyviezli  nás na pláž v mestečku Agia Nappa a po slnení a kúpaní splnili moje želanie, aby som ešte raz videla miesto, kde som už bola pred dvomi rokmi a kde sa mi veľmi páčilo. More bolo teraz búrlivejšie, ako keď som tam bola prvý raz. Večer sme vyskúšali  nový gril. Keďže sme  nemali nič pripravené, grilovali sme zeleninu…

Prebrala som sa a pozrela som sa okienkom von z lietadla. Pod nami boli skalnaté hory, na niektorých útesoch bol ešte sneh. Vôbec som netušila, nad akou krajinou letíme. Dobré zvyky  niektorých pilotov je vídať čoraz menej. Kedysi dávnejšie som letela aj s takými pilotmi, ktorí priebežne počas letu upozorňovali cestujúcich, kde sa práve nachádzame. Pomaly sme vošli do mrakov a ja som sa znovu ponorila do snívania….

Počas týždňa sme vyskúšali dve pláže v meste Larnaka. Boli sme odhodlané, že k moru budeme chodiť mestskou hromadnou dopravou, no naše pondelkové čakanie na zastávke autobusu bolo zbytočné. Neprišiel. Tak sme znovu museli  poprosiť domáceho, aby nás na pláž zaviezol autom. V utorok bolo naše čakanie odmenené príchodom autobusu. Jeden deň v týždni sme si urobili oddychový. Vlastne oddychový pre našu pokožku. Potrebovala pokoj  od horúcich slnečných lúčov.  Ja som si v ten deň vyšla do okolia a pofotila som si zaujímavé stromy, kvety a stavby. Keď je vám niekde dobre, čas letí veľmi rýchlo.
Aj mne tak letel a bol tu znovu  víkend.  V sobotu sme navštívili ďalšiu pláž za mestom Limassol a pri návrate domov sme si pozreli aj nové nákupné centrum v Limassole. Zvyky ľudí sú tam podobné ako aj u nás. Nákupné centrum sa hmýrilo množstvom ľudí, deti sa korčuľovali na umelej ľadovej ploche. Mňa najviac zaujalo to, že Cyperčania tam boli bielokožci. Nevidela som na nich vôbec stopy po slnečných lúčoch. Keďže chôdza po vlastných tam nie je vôbec športová disciplína, aj celkom chápem, že sa nemajú kde opáliť. Z domu do auta, z auta zase do domu. Na mnohých miestach pre peších nepamätajú ani pri výstavbe chodníkov…

…precitám sa z ďalšieho snívania práve vo chvíli, keď som si pochutnávala na sladkom šťavnatom melóne. Toho som sa nezriekla ani jeden deň.  Z a okienkom lietadla sa stratilo slnko, prelietavali sme cez husté tmavé mraky. Ja som si v duchu predstavila posledný deň môjho pobytu. Strávila som ho celý na mestskej pláži v Larnake, uvedomujúc si, že ten super pocit tak skoro zase nezažijem. Nakoniec sa aj pilot umúdril a oznámil nám, kade sme leteli. Keďže hovoril anglicky a nebolo ho dobre počuť, jeho trasu som si zapamätala takto: Cyprus, Turecko, Rusko, Bulharsko, Srbsko, Maďarsko. V tej chvíli bolo pred nami ešte Rakúsko, okolo lietadla začali rednúť  husté tmavé mraky, ako stužka sa pod nami vinul rozvodnený Dunaj, v diaľke sa objavili vrtule veterných elektrární. A to bol znak, že sme skoro doma.
Vo Viedni som v priebehu 10 minút stihla sedieť v lietadle a zároveň aj v autobuse, ktorý smeroval do Bratislavy.

Dnes som ukončila jednu 14-ročnú životnú etapu a začínam novú.

Správa z tlače hovorí, že kríza vraj prevrátila realitný svet naruby. Tu je toho dôkaz.

Včera neskoro večer som dostala správu, že dnes medzi šiestou a siedmou hodinou ráno mi budú prinesené čerešne. Tak som si nastavila budík na šiestu, aby som nezaspala. Lenže ako obyčajne, keď musím ráno skôr vstať, zobudila som sa už o pol piatej.

Pred pol siedmou som už mala čerešne doma a hneď som sa pustila do ich spracovania. Umyla, odstopkovala a so synom som išla do pivnice pre poháre. Tie som umyla  a mohla som začať poháre plniť ovocím. Na dno najprv cukor, potom čerešne, zaliať studenou vodou a zatvoriť. Jednoduchý proces. Uzavreté poháre som dala sterilizovať.

Prvá várka je už hotová a chladí sa. Ďalšie čerešne mi neskôr prinesu synovia. Išli ich práve naoberať.

Pred dvomi dňami som urobila s mobilom pár obrázkov mesta, nad ktorým sa práve schyľovalo k  búrke.

Fotky sú preto dosť nízkej kvality.

Zobraziť celý album

Uplynuli skoro tri mesiace, čo sme sa so  sestrou vrátili z našej spoločnej cesty do Londýna. Už som písala o ceste tam a o prvých dvoch dňoch pobytu. Aby som nezostala nič dlžná, tak som do tretej časti zahrnula tretí až piaty deň nášho pobytu v tejto britskej metropole. Dúfam, že fotky povedia za všetko.

View Full Album

Ospravedlňte zníženú kvalitu niektorých poslancov.

Vznikla z nedostatku múdrosti ich voličov.