OLYMPIÁDA PEKING 2008

Slovenská výprava je už na olympijských hrách v Pekingu najúspešnejšia v ére samostatnosti. Ziskom troch zlatých medailí Slováci prekonali svoje účinkovanie spred štyroch rokov v Aténach, kde síce vybojovali až šesť medailí, no iba dve mali zlatý lesk.

V Pekingu sa o prvú medailu, striebornú, zaslúžila strelkyňa Zuzana Štefečeková v trape.

Dvadsaťštyriročná nitrianska rodáčka si medailu darovala k svojim pondelkovým meninám.

Štvrtý deň najväčšieho športového podujatia planéty priniesol pre Slovensko prvú zlatú medailu. Zariadil to náš reprezentant vo vodnom slalome Michal Martikán.

Na vode vládne dvanásť rokov a zo štyroch olympiád od OH 1996 v Atlante po OH 2008 v Pekingu dokázal priniesť štyri medaily - dve zlaté a dve strieborné. „Pre zopakovanie úspechu spred 12 rokov je veľmi dôležité mať rád šport, ktorý človek robí,“ povedal.

Kaliská pridala druhé zlato

Slovenská reprezentantka vo vodnom slalome Elena Kaliská obhájila v Pekingu zlato z Atén 2004. Zavŕšila tak triumf slovenského vodného slalomu v areáli Šun-ji, kde vodáci spod Tatier zvíťazili v troch zo štyroch disciplín. Slovenská vodná slalomárka sa stala olympijskou víťazkou v súťaži kajakárok s obrovským náskokom 14,30 s pred Austrálčankou Jacqueline Lawrenceovou. Po jazde povedala: "Je to fantastické. Ešte si vôbec neuvedomujem, čo som dosiahla. Ustála som veľký tlak. Je neuveriteľné, že som dokázala uspieť s takým veľkým náskokom. Táto trať je najťažšou na svete, mne však dopriala úspech."

Slovenský vodný slalom vyťažil z minima štartujúcich v Pekingu takmer maximum. Slováci vyhrali tri zo štyroch kategórii, pre krajinu pod Tatrami je to veľký úspech na medzinárodnom poli.

O tretiu zlatú medailu sa zaslúžili suverénnym spôsobom bratia Pavol a Peter Hochschornerovci.V Pekingu sa stali olympijskými víťazmi v súťaži deblistov. Bratislavské dvojičky v areáli Šunji úspešne zavŕšili unikátny zlatý hetrik, keď nadviazali na úspechy z Atén 2004 i Sydney 2000.

Naši športovci svojimi medailami potešili celý národ našej malej krajiny. Fandili sme im a držali palce. BLAHOŽELÁME!

Peking 2008: 4 (3 - 1 - 0) - priebežný stav
Michal Martikán (vodný slalom) - 1. miesto
Peter a Pavol Hochschornerovci (vodný slalom) - 1. miesto
Elena Kaliská (vodný slalom) - 1. miesto
Zuzana Štefečeková (streľba) - 2. miesto

Informácie a fotografie čerpané z internetu.

Slovensko sa vstupom do Európskej únie v máji 2004 stalo zároveň členom Hospodárskej a menovej únie. Posledným krokom na ceste k úplnej integrácii je zavedenie eura. Koncom mája tohto roku bola stanovená centrálna parita koruny voči euru na úrovni

1 euro = 30,1260 sk.

Blíži sa deň, 8. august 2008, odkedy sa ceny na Slovensku musia povinne zobrazovať duálnym spôsobom. Okrem ceny v slovenských korunách musí byť zobrazená aj cena v eur. Niektoré spoločnosti a obchody začali s duálnym zobrazovaním krátko po stanovení výmenného kurzu. Toto sú všetko prípravy našej krajiny na zavedenia eura od 1. januára 2009.

V druhej polovici augusta  začne Mincovňa v Kremnici raziť prvé slovenské euromince.

Ich podoba bude vyzerat takto:

                2 eurá                                                1 euro

     50 centov                                               20 centov                                     10 centov

      5 centov                                            2 centy                                             1 cent

Dvojkríž na trojvrší

Dvojkríž na trojvrší je erbovým znamením štátneho znaku, jedného zo štátnych symbolov Slovenskej republiky. Dvojkríž je rozvrhnutý do kruhovej plochy. Jej pozadie tvorí reliéf štylizovaných skál, ktoré sú vyjadrením stálosti a pevnosti štátu.

Autor výtvarného návrhu:
akad. sochár Ivan Řehák, katedra architektúry, Stavebná fakulta STU Bratislava

Bratislavský hrad

Bratislavský hrad je charakteristickou dominantou hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy. Je národnou kultúrnou pamiatkou, patrí k najznámejším symbolom Bratislavy a je jej najnavštevovanejšou pamätihodnosťou. Do motívu hradu je zakomponovaný štátny znak, jeden z oficiálnych štátnych symbolov Slovenskej republiky.

Autori výtvarného návrhu:
Ján Černaj, Mincovňa Kremnica, š. p.
Pavel Károly, Škola úžitkového výtvarníctva, Kremnica

Kriváň

Tatranský štít Kriváň je spätý s významnými udalosťami slovenského národa. Ako cieľ národných vychádzok štúrovcov zohral významnú úlohu v boji za národné uvedomenie. V jeho oblasti prebiehali boje za slobodu počas Slovenského národného povstania. Stal sa preto symbolom ochrany svojbytnosti slovenského národa a jeho historického územia.

Autor výtvarného návrhu:
Drahomír Zobek, medailér, Kremnica
(autor všetkých súčasných obehových korunových mincí)

Každý piatok večer po dvadsiatej hodine víta na obrazovkách Jednotky STV herec Milan Kňažko svojich kolegov z hereckej brandže a ich hostí. V programe sa spomína na filmové a divadelné úlohy, ktorými herci nostalgicky oživujú staré zašlé časy zo svojej mladosti. Príjemnú atmosfétu dopĺňajú spevácke vystúpenia, pričom hrá orchester pod vedením Vlada Valoviča.

Na záver každej relácie spieva moderátor programu nádhernú pieseň

SVET KRÁSNY BÝVAL

Ten múdry čas, ten chytrák čas
ten blázon čas znie v nás.
A zakaždým, keď obzriem sa späť,
vidím sám seba zas,
sám seba zas.

Vidím náš dom,
vidím sa v ňom,
som dieťaťom, malým,
čo v kráľovstve hier
si hľadá svoj smer
na tej púti k dospelým
Dnes už to viem.

Svet krásny býval,
keď z okna som sa díval
len nevinnými očami
Ten čas je, žiaľ, už za nami.
Dnes už to viem...
Svet krásny býval,
v ňom smial som sa a sníval,
v ňom trpel som, aj miloval,
aj smútil, aj sa radoval.
Nevravím, že čas všetko vzal.
spomienky nie.

A pocítil som prvý raz,
čo znamená jej hlas.
Cítil som jej dych,
jej pery na svojich.
Zakrútil sa so mnou svet,
ach, to bol let!
A tiež spomínam
aj bez presných slov
na tie tváre priateľov.
S nimi som prežil
veľa vzácnych chvíľ,
nikdy som to netušil,
čo dnes viem
Svet krásny býval,
keď z okna som sa díval
len nevinnými očami.
Ten čas je, žiaľ, už za nami.
Dnes už to viem...

Svet krásny býval,
v ňom smial som sa a sníval,
v ňom trpel som, aj miloval,
aj smútil, aj sa radoval.
Nevravím, že čas všetko vzal.
A tak sa skrývam,
skrývam sa do spomienok.
Svet spomienok mám stále vo svojom srdci
a inak už to nebude.

Monumentálna hradná zrúcanina nad sútokom Dunaja a Moravy je jednou z historicky najvýznamnejších lokalít na Slovensku. Patrí k najstarším doloženým hradom na Slovensku. Ako Dovina sa spomína vo Fuldských análoch z r. 864. Minulosť hradu a osídlenie jeho priestoru je však oveľa staršie (doba kamenná, Kelti, Rimania). Jeho zánik zavŕšili v r. 1809 napoleonské vojská, ktoré ho vyhodili do vzduchu. Muzeálna expozícia prezentuje nálezy z archeologických výskumov.

Fotografie vo fotoalbume Devin

Pohľad na slnko tvár zohreje
Pohľad na žltý kvet dušu  pookreje
Nech slnko navždy zem zohrieva
Naše oči nech vždy kvet pohládza

Spustil sa dážď,

privalili sa vody,

strhla sa víchrica,

oborila sa na tento strom

a strom sa zrútil.

Zostali z neho len korene v zemi

V týchto dňoch som sa dozvedela, že najromantickejšími zrúcaninami spomedzi slovenských sú zrúcaniny  hradu  LIKAVA. Keďže je to aj posledný hrad, ktorý som so svojím fotoaparátom navšívila, vybrala som zo svojho archívu niekoľko fotografií.

Zrúcaniny Likavského hradu stoja na jednom zo skalnatých štítov Chočských vrchov na pravom brehu Váhu, presnejšie v chotári obce Likavka, teraz časti Ružomberka.

Je to najväčší hrad Liptova, stojí v nadm. Výške 657 m. Strážil cestu z Považia na Oravu, postavili ho v roku 1315, keď Liptov patril do veľkej Zvolenskej župy, ktorú spravovali z Pustého hradu pri Zvolene. Dal ho vybudovať pravdepodobne zvolenský župan magister Donč.

Hrad bol pomerne skromným sídlom, klenby tu boli iba v pivničných priestoroch, ostatné miestnosti mali drevené stropy, jediným prepychom boli sklenené okná, ktoré vyrobili sklárne v Ľubochnianskej doline v stredoveku patriace k hradu. Začiatkom 18. storočia bol hrad dejiskom bojov stavovských povstaní medzi rákocziovskými a cisárskymi vojskami, ktoré ho v jeseni 1707 dobyli a na rozkaz Františka Rakócziho II. zničili. Odvtedy je v ruinách.

Fotografie vo fotoalbume Hrad Likav